{"id":198,"date":"2020-06-03T12:11:34","date_gmt":"2020-06-03T12:11:34","guid":{"rendered":"https:\/\/sv.bigway.dev\/poi\/solivar-narodna-kulturna-pamiatka\/"},"modified":"2026-01-25T14:00:58","modified_gmt":"2026-01-25T14:00:58","slug":"solivar-narodna-kulturna-pamiatka","status":"publish","type":"poi","link":"https:\/\/sv.bigway.dev\/en\/poi\/solivar-narodna-kulturna-pamiatka\/","title":{"rendered":"Solivar N\u00e1rodn\u00e1 kult\u00farna pamiatka"},"content":{"rendered":"<h2>Solivar N\u00e1rodn\u00e1 kult\u00farna pamiatka<\/h2>\nSolivar v Pre\u0161ove je n\u00e1rodn\u00e1 kult\u00farna pamiatka a patr\u00ed medzi najv\u00fdznamnej\u0161ie technick\u00e9 pamiatky na Slovensku. Je to unik\u00e1tny komplex technick\u00fdch objektov na \u010derpanie a varenie soli zo so\u013eanky, poch\u00e1dzaj\u00faci zo 17. storo\u010dia. K objektom na \u0165a\u017ebu kamennej soli a \u010derpanie so\u013eanky v Solivare patr\u00ed najm\u00e4 \u0161achta Leopold, \u010deterne (rezervo\u00e1re so\u013eanky), huta, var\u0148a, sklad soli (komory), kov\u00e1\u010dske dielne a klopa\u010dka (tur\u0148a).\n\nJama Leopold bola centr\u00e1lnym stv\u00e1rkov\u00fdm dielom, ktor\u00e9 treba pova\u017eova\u0165 za najstar\u0161ie. Za\u010dali ju h\u013abi\u0165 v roku 1571. Ide o jamu hlbok\u00fa 155 m p\u00f4vodne naz\u00fdvan\u00fa Cis\u00e1rska. V roku 1674 bola nad \u0148ou postaven\u00e1 budova g\u00e1p\u013ea. Samotn\u00fd objekt i mechanizmus si vy\u017eiadali z\u00e1va\u017en\u00e9 opravy (prv\u00e1 v r. 1807, druh\u00e1 v r. 1844). Mechanizmus bol ot\u00e1\u010dan\u00fd \u0161tyrmi p\u00e1rmi kon\u00ed. So\u013eanka sa \u010derpala v ko\u017eenom mechu s obsahom 5 \u2013 7 hl. Solivarsk\u00fd g\u00e1pe\u013e bol jedn\u00fdm z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch v strednej Eur\u00f3pe.\n<h3>Moderniz\u00e1cia od 19.storo\u010dia<\/h3>\nZ\u00e1sobn\u00edky na uskladnenie vy\u0165a\u017eenej so\u013eanky boli postaven\u00e9 v r. 1815. Na kamenn\u00fdch podstavcoch je osem dreven\u00fdch n\u00e1dr\u017e\u00ed s obsahom 1320 hl, celkom 10560 hl. V\u0161etky n\u00e1dr\u017ee tvorili jeden celok a boli umiestnen\u00e9 pod jednou strechou, kon\u0161truk\u010dne prisp\u00f4soben\u00e9 ter\u00e9nu. Do z\u00e1sobn\u00edkov bola so\u013eanka priv\u00e1dzan\u00e1 z odka\u013eovacej n\u00e1dr\u017ee dreven\u00fdm potrub\u00edm od \u0161achty Leopold. Z najni\u017e\u0161ie situovanej \u010fal\u0161ej n\u00e1dr\u017ee, umiestnenej v niveau ter\u00e9nu \u010deterne, sa so\u013eanka zv\u00e1dzala do predhrievacej, potom do odparovacej panvy.\n\nNa prelome 18. a 19. stor. boli postaven\u00e9 dve varne Franti\u0161ek a Ferdinand (zb\u00faran\u00e9 v r. 1931). Var\u0148a Franti\u0161ek sa n\u00e1m nezachovala v p\u00f4vodnej podobe, pri po\u017eiari v r. 1819 zhorela do tla. So\u013eanka sa vp\u00fa\u0161\u0165ala do odparovacej panvy. Kry\u0161talick\u00e1 so\u013e sa vyhrab\u00e1vala a pren\u00e1\u0161ala do odkvapov\u00fdch kom\u00f4r, kde sa so\u013e ponechala asi 24 hod. Dreven\u00fdmi zvodmi sa premiestnila do su\u0161iarn\u00ed a po 8 a viac hodin\u00e1ch sa potom pren\u00e1\u0161ala do skladu alebo expedovala.\n\nSo\u013e bola prev\u00e1\u017ean\u00e1 z varne do skladu po ko\u013eajniciach v mal\u00fdch dreven\u00fdch voz\u00edkoch. Sklad soli v p\u00f4vodnej podobe bol stavebne dokon\u010den\u00fd okolo roku 1825. V podstate i\u0161lo o architektonicky najimpozantnej\u0161\u00ed objekt cel\u00e9ho are\u00e1lu. Vyhorel d\u0148a 18. m\u00e1ja 1986. Zhorela nenapodobnite\u013en\u00e1 svorn\u00edkov\u00e1 dreven\u00e1 kon\u0161trukcia krovu. Pre \u00faplnos\u0165 e\u0161te spomenieme tur\u0148u \u2013 zvonicu, ktor\u00e1 v star\u0161\u00edch \u010dasoch plnila funkciu klopa\u010dky. Postaven\u00e1 je na n\u00e1vr\u0161\u00ed \u2013 obvale. Klopan\u00edm na dosku sa oznamoval ban\u00edkom, resp. zamestnancom er\u00e1rneho podniku za\u010diatok pracovnej doby a in\u00e9 v\u00fdznamn\u00e9 alebo mimoriadne udalosti (\u017eiveln\u00e9 pohromy). Svoje poslanie ukon\u010dila po prvej svetovej vojne.\n<h3>Unik\u00e1tny \"Star\u00fd solivar\"<\/h3>\nAre\u00e1l so\u013en\u00e9ho z\u00e1vodu \u201eStar\u00fd solivar\u201c z prelomu 18. a 19. storo\u010dia sa zachoval ako unik\u00e1tna technick\u00e1 pamiatka, ktor\u00e1 nem\u00e1 v oblasti technick\u00fdch pamiatok podobn\u00e9ho druhu na \u00fazem\u00ed Slovenska konkurenta. Za vybudovanie a prosperitu tejto fabriky v\u010fa\u010d\u00edme v nemalej miere aj vl\u00e1dnej a obchodnej strat\u00e9gii Habsburgovcov. Bol vybudovan\u00fd za pomoci cis\u00e1rskych odborn\u00edkov a pracovnej zru\u010dnosti a vytrvalosti tunaj\u0161ieho obyvate\u013estva.\n\nV roku 2016 sa v NKP Solivar otvoril pre \u0161irok\u00fa verejnos\u0165 objekt \u2013 sklad soli, ktor\u00fd bol ruinou od po\u017eiaru v roku 1986. Nesl\u00fa\u017ei u\u017e p\u00f4vodn\u00e9mu \u00fa\u010delu \u2013 skladovaniu a distrib\u00facii soli, ale st\u00e1va sa z neho zauj\u00edmav\u00fd funk\u010dn\u00fd priestor s mnohorak\u00fdm vyu\u017eit\u00edm. V zrekon\u0161truovanom objekte je najv\u00e4\u010d\u0161ia historicky vz\u00e1cna centr\u00e1lna hala, z ktorej sa vych\u00e1dza do jednotliv\u00fdch priestorov \u2013 b\u00fdval\u00fdch so\u013en\u00fdch kom\u00f4r. Tie s\u00fa rozdelen\u00e9 na muze\u00e1lnu \u010das\u0165, kongresov\u00fd priestor a hospod\u00e1rsku \u010das\u0165, ktor\u00e1 je vyhraden\u00e1 pre kancel\u00e1rske, stravovacie a hygienick\u00e9 priestory. Obnoven\u00e1 bola aj ve\u017ea skladu, ktorej dominuj\u00fa funk\u010dn\u00e9 hodiny a zvon.\n\nO Solivare v Pre\u0161ove si m\u00f4\u017eete pre\u010d\u00edta\u0165 aj na wikip\u00e9dii pod ozna\u010den\u00edm <a href=\"https:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Solivar_(Pre%C5%A1ov)\">Solivar (Pre\u0161ov)<\/a>.\n\nAk u\u017e sa budete nach\u00e1dza\u0165 v meste Pre\u0161ov, nav\u0161t\u00edvi\u0165 bude m\u00f4c\u0165 aj viacero \u010fal\u0161\u00edch unik\u00e1tnych pamiatok. Odpor\u00fa\u010di\u0165 m\u00f4\u017eme napr\u00edklad <a href=\"https:\/\/www.regionsaris.sk\/historia\/katedralny-chram-sv-jana-krstitela\/\">Katedr\u00e1lny chr\u00e1m sv. J\u00e1na Krstite\u013ea<\/a>, <a href=\"https:\/\/www.regionsaris.sk\/nabozensky_turizmus\/muzeum-zidovskej-kultury-slovenske-narodne-muzeum\/\">M\u00fazeum \u017eidovskej kult\u00fary<\/a>, <a href=\"https:\/\/www.regionsaris.sk\/historia\/konkatedrala-sv-mikulasa\/\">Konkatedr\u00e1lu sv. Mikul\u00e1\u0161a<\/a>, <a href=\"https:\/\/www.regionsaris.sk\/historia\/florianova-brana\/\">Flori\u00e1nov\u00fa br\u00e1nu<\/a>, <a href=\"https:\/\/www.regionsaris.sk\/historia\/kostol-sv-jozefa\/\">Kostol sv. Jozefa<\/a>, <a href=\"https:\/\/www.regionsaris.sk\/historia\/vodarenska-veza\/\">Vod\u00e1rensk\u00fa ve\u017eu<\/a>, <a href=\"https:\/\/www.regionsaris.sk\/nabozensky_turizmus\/kalvaria\/\">Kalv\u00e1riu<\/a> at\u010f.","protected":false},"featured_media":104,"template":"","meta":{"_acf_changed":true},"kategoria-poi":[16],"lokalita":[13],"sezona-poi":[30,31,33,32,34],"class_list":["post-198","poi","type-poi","status-publish","has-post-thumbnail","hentry","kategoria-poi-kultura-a-umeniemuzea","lokalita-mesto-presov","sezona-poi-celorocne","sezona-poi-jar","sezona-poi-jesen","sezona-poi-leto","sezona-poi-zima"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/sv.bigway.dev\/en\/wp-json\/wp\/v2\/poi\/198","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/sv.bigway.dev\/en\/wp-json\/wp\/v2\/poi"}],"about":[{"href":"https:\/\/sv.bigway.dev\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/poi"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/sv.bigway.dev\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media\/104"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/sv.bigway.dev\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=198"}],"wp:term":[{"taxonomy":"kategoria-poi","embeddable":true,"href":"https:\/\/sv.bigway.dev\/en\/wp-json\/wp\/v2\/kategoria-poi?post=198"},{"taxonomy":"lokalita","embeddable":true,"href":"https:\/\/sv.bigway.dev\/en\/wp-json\/wp\/v2\/lokalita?post=198"},{"taxonomy":"sezona-poi","embeddable":true,"href":"https:\/\/sv.bigway.dev\/en\/wp-json\/wp\/v2\/sezona-poi?post=198"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}